![gorali na pltiach gorali na pltiach](https://visitspis.sk/wp-content/uploads/elementor/thumbs/ggg-pj55jnc7fbpkkpwje3vpo4uaz0htoqsy7rvyklvwkg.jpg)
Bohatosť regiónu severného Spiša a Pienin je ukrytá nielen v očarujúcej prírode, ale predovšetkým v jeho rôznorodosti kultúr, ktoré tu už dlhé stáročia žijú vedľa seba.
Každá z nich si zachováva svoje tradície, či už v podobe spoločného jazyka, zvykov, tancov, ľudového odevu, ktorý nosia pri výnimočných príležitostiach, cirkevných i rodinných obradoch alebo v piesňach či legendách. Rusíni, Gorali, Poliaci, Židia, Rómovia, karpatskí Nemci a Slováci – hrdí na svoje korene, na jedinečnoť kultúry, ktorú si uchovávajú vo svojich srdciach.
![](https://visitspis.sk/wp-content/uploads/2022/01/sadsdx-1024x682.jpg)
Goralská kultúra sa oficiálne stala novým prvkom Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Ministerka kultúry Natália Milanová oficiálne zapísala do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska šesť nových prvkov.
K existujúcim 26 prvkom najnovšie pribudlo šesť
Skalický trdelník
Jánošíkovská tradícia
Tance s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti
Črpáky
Goralská kultúra
Karička z Parchovian
![](https://visitspis.sk/wp-content/uploads/2022/01/goralska-kultura-1024x724.jpg)
Jedineční gorali
Medzi nositeľov prvku goralskej kultúry dnes patria okrem obyvateľstva, ktoré sa identifikuje s goralskou identitou, aj skupina nadšencov zanietených pre goralskú kultúru, folklórne súbory z iných regiónov, remeselníci, organizátori podujatí a pod.
Gorali sú obyvatelia horských oblastí na Orave a Spiši, charakteristickí goralským nárečím a prevažne valašským folklórom. Približne takto ich definujú knihy.
Goral – horal – guraľ – obyvatelia hôr a lesov
Na Slovensku žije podľa odhadov niekoľko desaťtisíc ľudí, ktorí majú goralské korene. Existuje asi 60 obcí, kde sa aktívne hovorí goralským nárečím. V našom regióne ide napríklad o obce Nová Ľubovňa, Vyšné Ružbachy, Lesnica, Lechnica alebo Lacková. Táto skupina má svoju tradičnú, pestrú ľudovú kultúru. Je originálna, charakteristická a zároveň je v nej veľa cudzích vplyvov.
![](https://visitspis.sk/wp-content/uploads/2022/01/g-1024x681.jpg)
Hlavným a veľmi výrazným prvkom je bohato zdobený tradičný odev. Plstený klobúk na boku s vtáčím perím – nazývaný kapeľus, ľanová košeľa s golierom, cucha – plášť zdobený výšivkou, široký pás, tesné nohavice z bielej tkaniny zdobené pomponmi a kierpce – priviazané k nohám popruhmi.
Vo farebnosti ženského oblečenia prevládajú modré a červené odtiene. Výrazným a neodmysliteľným prvkom sú korale. Samozrejmosťou je šitá sukňa s kvetinovým vzorom doplnená bohato vyšívaným živôtikom. Na nohách kierpce.
Tradície goralských tancov pochádzajú z veľkej časti zo zvykov valašských pastierov. Tieto tance vykonávajú predovšetkým muži, pretože ukazujú silu a obratnosť tanečníkov.
Raz počas tanca dostal goral za úlohu očariť dievčinu tým, že jej predvedie svoje zručnosti. To je dôvod, prečo je úloha ženy v tanci častokrát len dekoratívna. Hlavnými tanečníkmi sú muži, čo možno vidieť hlavne v „lúpežnom tanci“.
Dialekt je veľmi špecifický, vyznačuje sa kombináciou poľského dialektu a slovenských a balkánskych vplyvov. Vyznačuje sa zvýraznením prvej slabiky a vyslovovaním zvukov cz, sz, ż, ch as c, s, z, k. V hovorovej reči sú dokonca zachované staropoľské archaizmy.
![](https://visitspis.sk/wp-content/uploads/2022/01/entry-1024x678.jpg)
Gorali boli dobrí výrobcovia plátna. Na pltiach prepravovali tovar a drevo od Dunajca až do Baltského mora. Za každú plavbu im na čiernom klobúku pribudla jedna mušľa. Prišívali si ich na klobúk a čím viac ich bolo, tým boli bohatší.
Goralská hymna
Text spopularizovanej piesne – Góralu, czy ci nie żal – v preklade Goralu, neľutuješ (pôvodný názov: Za chlebem) bol napísaný krakovským básnikom Michalłom Bałuckim v druhej polovici 19. storočia, počas autorovho uväznenia, vraj za výtržníctvo.
Skladateľom hudby k piesni je Antoni Rutkowski. Niekedy je autor melódie označený ako Władysław Żeleński, Antoniho učiteľ.
Rytmus piesne je pomalý až ťahavý a vyvoláva mimoriadne silné emócie. „Volanie hôr“ pôsobí nástojčivo, doslova ťahá svojho človeka naspäť do prírody. Možno práve preto sa táto pieseň stala hymnou goralov.
Zdroj: KOCR Severný Spiš – Pieniny